Óda Orion(is) * lyric poem about love - an ode

Havrany húfom letia zo zvonice,  

mrazivá noc čistí moju myseľ.

Zasneženou krajinou kráčajúc,

vypúšťam svoje mraky snívajúc,

nič neviem,

nič nedáva mi zmysel.

Ó, nádherná bytosť - hľadám ťa -

na temnú oblohu sa dívam.

Ó, môj sen, každú noc o tebe snívam.

Ó, krásny lovec - poloboh z Orionu-

Mocný Titan- syn Poseidóna, Dia.

Verne milovaný bohyňou lovu-

vznešenou Artemis...

V každej bunke nasiaknutá tebou,

oči plné túžby ku hviezdam dvíham,

nič nevnímajúc.

Len svoj sen ďalej snívam-

kým Zem oporu mi dáva.

Chcem navždy s tebou splynúť,

dotýkať sa zlatých bodov plejád.

Mliečnu dráhu s tebou vždy nad ránom zvinúť,

záľubu v love nýmf a hviezdokop zdieľať.

Pred škorpioním ostrým hrotom jedovatým, navždy ťa ochrániť,

chcem večne tvoja byť...

Artemis odpusť moju trúfalosť, ľudskú bezhlavosť!

Nádherná bytosť z Oriónu - do neba hľadím,

hviezdy sa prenikavo blyštia.

Tvoj nežný dotyk- zahrieva vo mne chlad-

tých prázdnych nocí - túžby iskria .

Mojím srdcom prúdi teplý cit - už viem,

odrazu všetko zmysel dáva .

Predo mnou stojíš, môj nebeský lovec.

Z hviezdnych výšin zišiel si,

ruku ti dávam...

Venuša štítom lásky lomí tmu,

By´s svoju hviezdu, mrakmi časov stratenú,

drahú Orionis, na Zemi trestom väznenú,

do náručia vzal a v žiare prívetivých Blížencov,

oslávil jej návrat....

Návrat domov - k tebe - milovaný,

do súhvezdia na nebeskom rovníku.

ode - poetry by zuzka mackovčáková.......